Budatínsky zámok

Budatínsky zámok

Budatínsky hrad (pôvodne hrad, neskôr prestavaný na zámok) sa nachádza v Žilinskej mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca.


Budatínsky hrad, neskôr prestavaný na zámok, má za sebou bohatú minulosť. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1321 (castrum Budetyn). Podľa najnovších archeologických nálezov, bol pravdepodobne vybudovaný koncom 13. storočia na sútoku Váhu a Kysuce ako strážny hrad. Z tohto obdobia sa dodnes zachovala časť prízemia pôvodnej veže. Zaujímavosťou je spôsob, akým bola postavená. Uprostred močarísk sa nachádzalo malé bralo, ktoré zvýšili a zväčšili dovezenou hlinou. Vytvorili vlastne čiastočne umelý pahorok.

Majitelia zámku

Usudzuje sa, že Budatín postavili pravdepodobne Balašovci, ktorí tu vlastnili pozemky. Často menil majiteľov, jedných z nich bol aj Matúš Čák Trenčiansky. V 15. storočí už bol kráľovským majetkom a Žigmund Luxemburský ho daroval svojej manželke Barbore. Žiaľ bolo to obdobie husitských spanilých jázd na Slovensku a zrejme i preto sa v roku 1429 spomína ako spustnutý.

S opravou objektu začal Juraj z Hatného, ktorý ho dostal za verné služby kráľovi. Ten v roku 1450 zomrel a vdova si zobrala za manžela Gašpara Suňoga. Definitívne získavajú hrad do majetku Suňogovci až v roku 1487 za verné služby kráľovi Matejovi Korvínovi. Rodina vlastnila objekt až do roku 1727, kedy Ladislavom vymiera budatínska vetva a zámok prechádza do rúk sliezskej časti rodu. Ani tá ho však nevlastnila dlho. V roku 1798 zomiera Ján, posledný mužský potomok, ktorého dcéra Jozefína sa vydala za Antona Čákiho. Budatín potom zostal v držbe Čákiovcov až do roku 1945.

Povesť o krásnej Kataríne

S rodinou Suňogovcov je spojená vari najkrajšia povesť vzťahujúca sa k Budatínu. Hovorí o krásnej a dobrej dcére Gašpara Suňogu - Kataríne. Chýry o jej kráse sa rýchlo šírili, a preto sa nemožno čudovať tomu, že veľa šlachticov na ňu myslelo. Najviac však padla do oka Frankovi Forgáčovi. Napriek tomu, že matka ju dobre strážila, mladí si od začiatku dobre rozumeli a zaľúbili sa. Vznikla veľká láska, ktorá dokonca presvedčila i matku Kataríny, že sú si navzájom súdení. Rytier Forgáč preto prišiel na Budatín, aby sa mohli spolu zasnúbiť. Gašpar Suňog však nebol doma. Keď sa vrátil, bol veľmi prekvapený a nahnevaný, pretože on už sľúbil Katarínu zasnúbiť s Jakušicom – pánom hradu Vršatec. Nepomohol ani plač ani matkin príhovor za lásku dcéry.

Otec zostal neoblomný. Pozval na Budatín pána z Vršatca a pripravil slávnostné zásnuby. Keď sa to dozvedel rytier Forgáč, zosmutnel a chcel ešte naposledy vidieť svoju milú. Tajne prišiel na Budatín, podplatil sluhu a stretol sa so svojou láskou. Žiaľ, keď utekal, prezradil ho tieň. Gašpar Suňog všetko zistil a rozhodol sa Katarínu prísne potrestať. Dal ju zamurovať do výklenku veže. Bolo to údajne v mieste, kde sa dnes nachádza erb rodiny Suňogovcov. Franko sa nechcel len tak ľahko vzdať svojej lásky, a preto zobral vojakov a svoju milú oslobodil. To nahnevalo Jakušica, vyzval rytiera Forgáča na súboj. V neľútostnom boji Jakušic zabil menej skúseného Franka a plačúcu Katarínu odviezol násilím na svoj hrad Vršatec, kde si ho proti svojej vôli musela zobrať za manžela. Povesť preslávila Budatínsky hrad natoľko, že ešte i v dnešnej modernej dobe prichádzali devy k erbu vo veži a chceli sa ho dotknúť, aby im to prinieslo šťastie v živote a našli toho pravého.

Budatín za Čákiovcov

Čákiovci dali Budatínu definitívne podobu zámku. Zbúrali hradby a nahradili ich prízemnou budovou s kaplnkou, postavili poschodový klasicistický kaštieľ. Premenili areál na pohodlné moderné sídlo šľachty. V revolučných rokoch 1848 – 1849 zasiahla objekt krutá rana. 10. januára 1849 pravdepodobne odchádzajúci vojaci nedopatrením zanechali horieť oheň, od ktorého vznikol požiar.

Zachvátil celý objekt, pričom novopostavený kaštieľ vyhorel úplne. Areál začal pustnúť a chátrať. Ladislav Čáki vďaka výnosom zo železiarne v Prakovciach mohol v roku 1870 začať s obnovou, ktorá však vôbec nerešpektovala pôvodné dispozície. Posledné zmeny realizoval Gejza Čáki v rokoch 1920 až 1922, kedy objekty získali dnešnú podobu. Posledný majiteľ neopustil hrad ani po znárodnení, pretože ho príliš miloval. V starobe však využil ponuku svojej dcéry Natálie, ktorá žila vo Francúzsku a so súhlasom úradov sa vysťahoval. Od roku 1996 areál prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Obnovený Budatínsky park pri hrade ponúka možnosť prechádzok, od roku 2014 je sprístupnená aj veža Budatínskeho hradu.

Otváracie hodiny

Apríl - September Október - Marec
Pondelok 09:00 - 16:40 Zatvorené
Utorok - Nedeľa 09:00 - 16:40 09:00 - 16:40

*posledný vtup o 16:40

Cenník

Základné vstupné: €5,-

Zľavnené vstupné (študenti, dôchodcovia, ZŤP, deti od 6 r.): €2.50,-

Deti do 6 rokov: Vstup zadarmo

Rodinné vstupné (2 dospelí + 2 deti do 15 rokov): €12.50,-

Vstup do parku a kaplnky je zadarmo

Kontaktné informácie

Telefón: +421 41 500 15 11

Webstránka: PMZA

Adresa: Topoľová 1, 010 03 Žilina-Budatín

Ako sa tam dostaneš?

Žilina patrí k najväčším železničným uzlom na Slovensku

→ Ak využijete vlaky InterCity, z Trenčína sa môžete dostať do Žiliny za menej než hodinu

→ Vlak InterCity z Bratislavy za necelé dve hodiny

→ Vlak InterCity z Košíc za takmer tri

→ Prímestské vlaky premávajú z Nového Mesta nad Váhom, Čadce, Liptovského Mikuláša a Rajca

→ Lístky na MHD si môžete zakúpiť aj na žilinskej stanici