Kostol sv. Alžbety

Kostol sv. Alžbety

Secesný Kostol sv. Alžbety zo začiatku 20. storočia je charakteristický svojou modrou farbou.


Podľa výskumu pôvodná farba kostola bola sivá. To, čo bolo modré, sa vyrobilo v Szolnayho továrni: pre tento kostol boli pálené na modro sfarbené keramické škridle a modré keramické ozdoby použité na stenách, podľa ktorých kostol dostal aj svoj názov.

Hore zobrazená pohľadnica teda správne znázorňuje zafarbenie stien, reliéfy na stenách boli žlté. O stenách hovorí aj vtedajší opis: "Okrem širokých plôch stien staviteľ prerušoval steny plochými reliéfmi. Takto stenu rozčlenil do rôznych tvarov: kríž, kruh, z okien visiaca ornamentika, medzi nimi modrobiele mozaikové symboly ruží s retiazkami a so symbolom Najsvätejšej Trojice - v trojuholníku vsadené oko." (Emil Szyllaba: Pamätný kostol slávnej arpádovskej svätej Alžbety, nazývanej aj kráľovnej Alžbety, bratislavského kráľovského katolíckeho hlavného gymnázia). Pôvodné žlté reliéfy na stenách, modrá strecha a mozaiky pekne vyzdvihli farebnosť, ale je potrebné uznať, že steny, ktoré neskôr boli premaľované na modro, hoci sa to nezhoduje s pôvodným plánom, boli odhadnuté vynikajúco.

Hlavný vchod - jeden z hlavných skvostov kostola

Ladislav E. Baranszki píše v gymnaziálnom vestníku 1909/10: "Chcem obzvlášť poznamenať niečo ohľadne hlavného vchodu, ktorý každého prekvapí svojou monumentalitou a pritom nádhernou jednoduchosťou. Rímsa vchodu mohutne vystupuje z rovnej steny. Vchod je jednoduchý a široký, uzavretý elipsou. Rímsa svojou vypuklosťou sa javí ako zaoblený stĺp... Celá brána je akoby nalepená na stene. Monumetalita tohto vchodu poukazuje na vývoj z maďarskej dolnej zeme."

Mozaika nad bránou zobrazuje sv. Alžbetu znázorňujúc zázrak s ružami. Keď raz opäť zo zámku vynášala chlieb hladným, ktosi ju podozrievavo zastavil s otázkou, čo nesie v zástere. Boh zázrakom obhájil jej narýchlo vymyslenú a nešikovnú výhovorku o ružiach, lebo chlieb sa naozaj premenil na ruže (pozri galériu obrázkov vyššie). Podľa pisateľa kroniky táto udalosť sa odohráva v zime, možno na Vianoce, na čo poukazujú dve jedličky a možno aj pozlátené ozdoby v pozadí.

Návrat k Byzancii, resp. k neobyzantskému štýlu zobrazuje aj štýl mozaiky. Tento štýl začína už v polovici 19. storočia (napr. anglickými preraffaelitmi), no je známy aj v secesii (Körösfői Kriesch Aladár a ostatní robia mozaiky blízke byzantskému štýlu).

Obraz o priemere 2,6 m bol pre tento kostol darom ostrihomského primasa Kolosa Vaszaryho, navrhovateľom bol Ján Vaszary, ktorého veľmi pekné secesné maľby sú všeobecne známe (medzi iným aj ľudový Zlatý vek 1897 - 98). O mozaike sa zmieňuje umelec Róth Miksa a prisvojuje si ju vo svojich pamätiach (Vyznania RóthaMiksu. Umelec, ktorý maľuje na sklo o maľbe na skle. Budapešť, 1942).

Modré mozaiky

Na stenách vidíme legendárne štýlové ruže sv. Alžbety vytvorené s veľkou fantáziou z rôznych materiálov: modrou sklenenou mozaikou, farbou, alumíniovými platňami, sadrou. Štylizovanými ružami sú ovenčené vchody a v menšej miere aj okná. Lechner vo svojej fantázii vidí v stavbe kostola symbolický letohrádok, ktorý presvecujú hviezdy.

Ako to vysvitá z písomností Rótha Manó (z dielne Rótha Miksu), on vyhotovil a na steny umiestnil mozaikové vyobrazenia, ktoré si objednal Lechner: celkom 60 kusov väčších a menších symbolov a mozaikové pásy v celkovej dĺžke 730 m.

Lechnerom naprojektované zariadenie

Vnútro každej časti kostola Edmund Lechner plánuje a často prerába. Remeselnícke umenie a "stavbarina" uňho tvoria štýlový celok, umeleckú dokonalosť. Umelecká dokonalosť mu bola vlastná ako najväčšie umenie artnouveau umelcov Horta a Gaudiho.

Vitráže

Dnešné okná sú obnovené po bombardovaní v druhej svetovej vojne. Pri obnovení sa snažili napodobniť pôvodné okná, okrem erbov, ktoré úmyselne nezobrazili. Podľa písomných poznámok sa farby okien navrhovali tak, aby odzrkadľujúce sa slnečné lúče vyvolali z každého uhlu vždy iný dojem. Tento fakt nemôže správne ukázať nijaká fotografia, ba aj film len čiastočne.

Vnútro kostola

Po vstupe návštevníci kostola hovoria o nádhernom zážitku, ktorý nemôže vyvolať žiadna fotografia. Súlad dvoch dominantných farieb, jednoduché usporiadanie jednotlivých ozdôb, ale aj množstvo drobností, sa dá vidieť z nižšie uvedených obrázkov, ktoré podávajú priestorový zážitok.

Kontaktné informácie

Telefón: 02/527 33 572

Webstránka: Modrý kostolík

E-mail: modrykostol@gmail.com

Adresa: Bezručova 2, 811 09 Bratislava

Otváracie hodiny Modrého kostolíka

Deň Čas Čas
Pondelok - Sobota 07:00 - 07:30 17:30 - 19:00
Nedeľa 07:30 - 12:00 17:30 - 19:00

Ako sa tam dostaneš?

→ Diaľkovými vlakmi (rýchlikmi aj IC vlakmi) v smere zo Žiliny a Košíc

→ Rýchlikmi zo Zvolena a Banskej Bystrice

→ EC vlakmi z Budapešti a Prahy

→ Regionálnymi expresmi z Prievidze

→ Osobnými vlakmi v smere z Trnavy, Nových Zámkov a Kútov

→ Z Viedne premávajú regionálne expresy na hlavnú stanicu a aj do Petržalky

→ Z maďarskej Rajky môžete využiť osobné vlaky do Petržalky

→ Lístky na Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji platia v osobných vlakoch a regionálnych expresoch ZSSK ako aj v prímestských autobusoch a v bratislavskej MHD.